Aj keď tvrdí, že majstrom, ktorý tvorí víno, je príroda, bez jeho citlivého prístupu by nebolo možné doladiť jeho farbu, vôňu a chuť tak, že vám pripadá ako z iného sveta. Skúsenosti Ing. Miroslava Petrecha dozreli v nejedno unikátne slovenské dielo.
Vizitka
Život viniča sa neráta na mesiace ani roky, ale až na dekády. Pestovateľské podmienky sa pritom menia čoraz výraznejšie. A tak človek, ktorý zasvätil život sladkokyslým bobuliam, dostane len párkrát za svoju kariéru príležitosť vytvoriť z nich tak božský mok, že vám zostane v pamäti po ďalšie desiatky rokov. Ing. Miroslavovi Petrechovi sa to podarilo hneď niekoľkokrát a svojimi skromnými, ale krásnymi rizlingami pobláznil doslova celý svet. Priala mu nielen šťastena, ale zaslúžil sa aj jeho profesionálny manažérsky a ľudský prístup.
Ing. Miroslav Petrech je najmladším z ôsmich detí a narodil sa na bošáckych kopaniciach pred osemdesiatimi rokmi. Od detstva ho to ťahalo k ovocinárstvu a až počas štúdia na strednej Vinohradnícko-ovocinárskej škole v Modre sa zhodou okolností priklonil k vínnej réve. Na Vysokej škole zemědělskej v Brne a neskôr v Lednici na Moravě sa učil od majstra enológa profesora Viléma Krausa. Na prelome rokov 1968 a 1969 ešte stihol absolvovať zahraničnú prax v Rakúsku, kým sa zatvorili hranice socialistickej republiky. Po ukončení štúdií sa od roku 1970 zamestnal na JRD v Mužli, neďaleko Štúrova. To malo už vtedy vysadených 70 hektárov vinohradov, ktoré neskôr dosadil o ďalších 40 ha. Okrem viníc sa však staral aj o ovocné sady a zeleninu na vyše 70 ha.
„Máme tu šťastie na veľmi kvalitné vápenaté pôdy, všetko južné svahy s množstvom slnečného svitu a neďaleko sú rieky Dunaj, Ipeľ, Hron, ktoré tvoria mikroklímu. Zvolíme si odrodu, ochránime to a vieme, kedy to pozbierať. Je to veľmi jednoduché, len to treba vedieť,“ objasňuje svoje rozhodnutie prísť na juh Slovenska. Už vtedy tušil, že s vínami z tejto oblasti raz dobyje svet.
A hoci maďarsky nevedel, čoskoro sa jazyk naučil a s miestnymi si porozumeli aj ľudsky. Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov bolo nedostatok výsadbového materiálu, a tak družstvá zasadili, čo sa dalo. V tých rokoch sa s vysokým vedením viniča iba začínalo. Navyše v tom čase neboli dostupné lepšie prípravky na ochranu rastlín pred chorobami a škodcami, ako len síra a meď. Aj vedomosti o šľachtení a pestovaní sa len pomaly dostávali do hláv drobných pestovateľov a družstevníkov. A tak produkcia hrozna dosahovala nízke objemy a aj k vinárskej kvalite bola ešte dlhá cesta. Počas nasledujúcich desaťročí vysádzal Ing. Petrech nové vinohrady niekoľkokrát. „Keď som vysádzal v roku 1994 Veltlínske zelené, všetci sa mi smiali. Dnes je vyhľadávané,“ približuje svoju výrobnú taktiku. V družstve dostal príležitosť prejaviť svoje znalosti aj ako ovocinár, keď to skúšal s výsadbou najskôr marhuľového a neskôr broskyňového sadu. No nie každý pokus sa vydaril a ako sám priznáva, občas aj jeho „manažment zlyhal“.
Zameral sa teda iba na hrozno. Spolupracoval so šľachtiteľmi Ondrejom Korpásom, ktorý bol jeho kamarátom i spolužiakom. Koncom osemdesiatych rokov aj s Dorotou Pospíšilovou a šľachtiteľskou stanicou Polešovice na Morave skúšali rôzne odrody a klony viniča. A hoci projekt do desiatich rokov ukončili, z nových klonov a šľachtencov si Ing. Petrech vybral Devín a odrodu Breslava, ktorá sa v roku 2021 na svetovej výstave vín s 1 700 vzorkami v Santiagu de Chile stala absolutóriom s 94 bodmi. Ing. Miroslav Petrech zostáva verný svojim obľúbeným odrodám Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlín zelený, Rulandské šedé, Breslava a z červených Rulandské modré, Cabernet sauvignon a Alibernet. Na družstve v Mužli jeho žezlo po roku 2017 prevzal Ing. Jožko Lancz, ktorý pestuje na 76 hektároch až 22 odrôd viniča hroznorodého.
Celý text profilu nájdete v októbrovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.7-9.
Nominácia do súťaže NAJ agromanažér 2024: Miroslav Petrech - Agrobiznis
Lada Debnárová